Austrália a Oceánia

Verzia pre tlač

Austrália a Oceánia

Austrália a priľahlé ostrovy Oceánie tvoria najmenší svetadiel a majú aj najmenej obyvateľov (ak nerátame Antarktídu

). Svetadiel dostal meno po Austrálii, jedinom väčšom ,,kúsku” súše v tejto oblasti. Patria sem ešte ostrovy Novej Guiney, Nového Zélandu a tisícky drobných ostrovov a ostrovčekov, ktoré sú roztrúsené po Tichom oceáne, ktorých väčšinu pre malú rozlohu nie je možné zakresliť na mapu. Austrália, nový Zéland a Nová Guinea boli kedysi dávno spojené južnými časťami ostatných svetadielov, ale pred tisíckami rokov sa od nich odčlenili a driftovým pohybom zemskej kôry ,,odplávali” na svoje terajšie miesto do Tichého oceánu. Ostrovy v Tichom oceáne vznikali rôznymi prírodnými pochodmi. Niektoré sú vrcholmi pohorí alebo sopiek, ktoré vyrástli s morského dna, iné sú vytvárané z koralov, s drobných morských živočíchov, presnejšie z ich skamenelených kostier. Keďže je tento kontinent izolovaný, oddelený od iných častí sveta, zachovali sa tu osobitné druhy rastlinstva a živočíšstva, aké nenájdeme nikde inde. Potvrdzujú to najmä austrálske vačkovce, cicavce s brušnými vakmi, v ktorých samičky istý čas chovajú mláďatá (patria medzi ne kenguri a koaly), ako aj nelietavé vtáky kivi a kakapo z Nového Zélandu. Tichomorské ostrovy sa delia na skupiny, a to podľa polohy v oceáne. V jeho strede ležia ostrovy Polynézie, z ktorých najväčšie sú Havajské ostrovy. Už v dobe kamennej boli Polynézania ( s typicky svetlohnedou pokožkou) známymi bádateľmi a moreplavcami. Na malých člnov (kanoe) sa po dvojici plavili po celom oceáne, pričom smer plavby určovali pomocou hviezd a morských prúdov.
Austrália je krajinou a svetadielom zároveň. Rozlohou je približne taká veľká ako USA. Väčšia časť Austrálie má teplé a suché podnebie najmä vo vnútrozemí. Tieto suché oblasti vytvorené viacerými púšťami sú riedku zaľudnené. Na nepočetných farmách sa tu chová hovädzí dobytok a ovce, pri ložiskách nerastných surovín sú otvorené bane. Na východ od Veľkých predelových vrchov a na Tasmánii, kde vládne teplé a vlhké podnebie, sa sústreďuje život väčšiny obyvateľstva. Dve tretiny Austrálčanov žije vo veľkomestách ako Sydney, Melbourne a Brisbane. Austráliu obýva len okolo 17 miliónov ľudí, kým rozlohou rozlohou približne rovnaké USA má 249 miliónov obyvateľov. Svetadiel Austrália sa môže pochváliť osobitnými rastlinami a živočíchmi. Stromy eukalypty, prasličníky, „trávové stromy” Xanthorrhoea či ,,fľašové stromy” Brachychitony nerastú nikde inde na svete. podobne je to s kengurami, koalami, vtákopyskami, ježurami a ďalším živočíchmi. História prvých obyvateľov Austrálie - aboriginov - siaha až 30 000 rokov nazad. Keď Európania začali osídľovať ich územia, žili na úrovni doby kamennej, rozdrobení na vyše 600 kameňov, z ktorých väčšina hovorila vlastným jazykom. Dnes žijú domorodci už len v odľahlých končinách a v malom počte.
Maurovia z Nového Zélandu sú potomkovia Polynézanov, ktorí sa tu usadili okolo roku 900 rokov n. l. Ostrovy Mikronézie sa nachádzajú v západnej časti Tichého oceánu. Aj ich obyvatelia križovali na svojich člnoch oceán a obchodovali s blízkymi susedmi. Snedí obyvatelia Melánzie žijú na ostrovoch najbližším Austrálie a sú príbuzní austrálskych pôvodných obyvateľov - aboriginov. Väčšina obyvateľov Austrálie a Nového Zélandu sú potomkovia prvých usadlíkov, ktorí sem prišli koncom 18, a začiatkom 19.storočia z Veľkej Británie. V poslednom období sa sem presídľujú aj ľudia z ostatných častí Európy, Polynézie a Ďalekého východu.

Základné údaje

Rozloha: 8 941 000 km² ; je to najmenší z kontinentov a pokrýva len 6% súše na zemeguli

Počet obyvateľov: 29 000 000

Počet nezávislých štátov: 13

Najväčší štát: Austrália 7 682 300km

Najväčší počet obyvateľov: Austrália 17 086 000

Najväčšie mestá: Sydney (Austrála)3 596 000, Melbourne (Austrália) 3 002 000, Brisbane (Austrália) 1 240 000, Perth (Austrália) 1 119 000, Adelaide (Austrália) 1 023 000, Auckland (Nový Zéland) 851 000 obyvateľov

Najvyššie vrchy: Puncak Jaya (Indonézia) 5 030 m, Mt. Wilhelm (Papua-Nová Guinea) 4 508 m, Cookov vrch (Nový Zéland)
3764 m

Najdlhšia rieka: Murray-Darling (Austrália) 3 490 km

Najväčšie púšte: Veľká piesočnatá púšť 420 000 km², Veľká Viktóriina púšť 330 000 km², Gibsonova púšť 220 000km² (všetky v Austrálii)

Najväčšie ostrovy: Nová Guinea 785 000km², Južný ostrov Nového Zélandu 150 461 km²

Najväčšie jazerá: Eyrovo (Austrália) 8 500km², Torensovo (Austrália) 5 776 km², Gairdenovo (Austrália) 5 500km²

Najstaršie horniny: najstarsími minerálmi na Zemi sú kryštály zirokónu z pohoria Jack Hills nedaľeko Perthu v Austrálii; ich vek sa odhaduje na 4,3 miliardy rokov