Verzia pre tlačStredná Európa
|
Verzia pre tlač |
Stredná Európa |
Stredná Európa má 162 miliónov obyvateľov.
| 1 |
NEMECKÁ SPOLKOVÁ REPUBLIKA |
1 |
POĽSKÁ REPUBLIKA |
1 |
RAKÚSKA REPUBLIKA |
1 |
ČESKÁ REPUBLIKA |
1 |
SLOVENSKÁ REPUBLIKA |
| 2 |
357 000 km2 |
2 |
313 000 km2 |
2 |
84 000 km2 |
2 |
79 000 km2 |
2 |
49 000 km2 |
| 3 |
81 miliónov obyvateľov |
3 |
38,4 miliónov obyvateľov |
3 |
7,9 miliónov obyvateľov |
3 |
10,3 miliónov obyvateľov |
3 |
5,4 miliónov obyvateľov |
| 4 |
Berlín |
4 |
Varšava |
4 |
Viedeň |
4 |
Praha |
4 |
Bratislava |
| 5 |
Výhodná geografická poloha |
5 |
Výhodná geografická poloha |
5 |
Výhodná geografická poloha |
5 |
Výhodná geografická poloha |
5 |
Vnútrozemská – zmierňuje Dunaj |
| 6 |
Tvoria tri veľké prírodné krajiny. Na Severe - severonemecká nížina na ktorej prevládajú menej úrodné piesočnaté pôdy. Na juhu prechádza nížina do širokého pásma Stredonemeckej vrchoviny. Tvoria ju pahorkatiny, plošiny a pohoria, ktoré sa smerom na juh dvíhajú do predhoria a pohoria Alp |
6 |
Rozsiahle nížiny a pahorkatiny s výškou do 300 m.n.m.. Územie sa celkovo dvíha od severu na juh a končí v Tatrách
|
6 |
Alpské krajiny sú: Rakúsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko Alpy zberajú tri štvrtiny rozlohy Rakúska. V rakúsku dosahujú najväčšiu výšku pohorí Vysoké Taury |
6 |
Česko sa delí na tri historické oblasti: Čechy, Morava a Sliezko Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa Česká vysočina. Najrozsiahlejšia nížina je Polabská nížina Medzi pahorkatinami a vrchovinami je najrozsiahlejšia Českomoravská vrchovina Najväčšie hornatiny pri hraniciach Čiech sú: Šumava, Český les, Krušné hory, Krkonoše, na Morave Jeseníky a Moravskosliezske beskydy |
6 |
Karpaty - vrásové |
| 7 |
Najdlhšie rieky: Rým, Labe a Dunaj Prieplavy: Severomorsko-Baltský, Stredonemecký a Rýn-Mohan-Dunaj |
7 |
Takmer celé územie Poľska ústi do najväčších riek Visly a Odry Pôdy: Sú neúrodné piesočnaté prevládajú borovicové lesy |
7 |
Najdlhšie rieky: Dunaj Rieky majú dostatok vody. Ich energia sa využíva na výrobu elektriny. V oblasti Alp je mnoho jazier. Pôdy: Sú najúrodnejšie v rovinatých a pahorkatinatých oblastiach |
7 |
Najdlhšie
rieky: Labe aVltava
|
7 |
96% umoria do Čierneho mora Poprad a Dunajec do Baltského mora |
| 8 |
Pestovanie obilnín, chmeľu, cukrovej repy, vinič, ovocné stromy, zemiaky. Chov hovädzieho dobytka Nerastné suroviny: Ťažba čierneho uhlia, najviac vyťaženého hnedého uhlia na svete, ťažba draselných solí, zinok, olovo a soľ. Hospodárstvo: Najviac hutníckych závodov je v okolí Porúria - najväčším strediskom je Duisburg. Najdôležitejšie odvetvie je strojárstvo. Svetový význam má námorná výroba v Hamburgu. Druhé najväčšie odvetvie je chemický priemysel. Najväčšie oblasti chemického priemyslu sú Porýnie, Porúrie, Sasko. Najviac závodov textilného priemyslu je v južnom Bavorsku. Potravinárske závody sú roztrúsené po celom území. V Nemecku sú rozvinuté všetky odvetvia priemyslu. Najväčším sústredením priemyslu sa vyznačujú mestá Dusseldorf a Essen |
8 |
Pestovanie obilnín, zemiakov a cukrovej repy. Chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Dôležitý je aj rybolov. Nerastné suroviny, priemysel: Ťažba čierneho a hnedého uhlia. Ťažba olova, zinku a mede, kamenná soľ a síra. Najväčšie odvetvie priemyslu je strojárstvo. Potom je chemický priemysel, textilný priemysel a cukrovarníctvo. Najdôležitejšie priemyselné oblasti sú v Hornom a Dolnom Sliezsku Katovice: Chemické a strojárske závody, huty, elektrárne, ťažba uhlia Krakova: hutnícky závod Nowa Huta Vroclav: Stredisko Dolného Sliezka Poznaň: Najväčšie mesto na veľkolepej nížine Lodž: Stredisko textilného priemyslu Poľsko je priemyselno-hospodársky štát |
8 |
Pestovanie obilnín, zemiakov, cukrovej repy a viniču. Chov hovädzieho dobytka Nerastné suroviny, priemysel: Ťažba magnezitu, železnej rudy, soli a grafitu. Najvýznamnejšie priemyselné odvetvia sú strojársky, hutnícky a chemický priemysel. Bohatstvo lesov poskytujú suroviny pre drevospracuvajúci a papierenský priemysel.
|
8 |
Najvýznamnejšie priemyselné odvetvie je strojárstvo okolo Prahy a s okolím Plzňa.
Najväčšie zásoby
podzemných vôd,
bohatstvo minerálnych vôd -
Karlovy Vary Chov hovädzieho dobytka
|
8 |
hútnicky, chemicky,spracovanie dreva,výroba celulózy papiera |
| 9 |
Berlin - 3,4 miliónov obyvateľov Hamburg -1,8 miliónov obyvateľov Mníchov -1,6 miliónov obyvateľov Kolýn nad Rýnom Frankfurt nad Moamom Lipsko Drážďany |
9 |
Varšava -1,6 miliónov obyvateľov Krakova - 750 tisíc obyvateľov Vroclav Poznaň Lodž - 1 milión obyvateľov Katovice - 400 tisíc obyvateľov |
9 |
Viedeň - 2 milióny obyvateľov Graz - 240 tisíc obyvateľov Linec Salzburg - rodisko Mozarta Innsbruck
|
9 |
Praha - viac ako 1 milión obyvateľov Brno - 400 tisíc obyvateľov Ostrava - 330 tisíc obyvateľov Olomouc -160 tisíc obyvateľov Plzeň -173 tisíc obyvateľov Liberec - 102 tisíc obyvateľov
|
9 |
Cestná a železničná doprava-výstavba diaľníc |
| 10 |
Na západe a severe podnebie ovplyvňuje Atlantický Oceán. Najteplejšia oblasť je Porýnie, zrážok je dostatok |
10 |
Podnebie je prechodné medzi oceánskym a vnútrozemským. Najviac zrážok ja na pohoriach |
10 |
Podnebie v západných častiach ovplyvňuje Atlantický oceán. Východné oblasti majú mierne vnútrozemské podnebie, veľhorské oblasti studené podnebie. |
10 |
Podnebie je vnútrozemeské |
10 | |
| 11 |
Vysoké nároky hospodárstva a obyvateľstva dobre zabezpečuje doprava
|
11 |
Železničná a námorná doprava. Veľkým obratom tovaru sa vyznačuje prístav Štetín, Gdansk a Gdyňa |
11 |
Vyvinutá je železničná a cestná doprava |
11 |
| 1 |
MAĎARSKÁ REPUBLIKA |
1 |
ŠVAJČIARSKA REPUBLIKA |
| 2 |
93 000 km2 |
2 |
41 300 km2 |
| 3 |
10,3 miliónov obyvateľov |
3 |
6,9 miliónov obyvateľov |
| 4 |
Budapešť |
4 |
Bern |
| 5 |
Vnútrozemská – zmierňuje Dunaj* |
5 |
Vnútrozemná(najmenšie štáty E) |
| 6 |
Prevažne nížiny, najrozsiahlejšia ja VEĽKÁ DUNAJSKÁ KOTLINA - preteká cez ňu Tisa pásmo pohorí sever od jazera Balaton smerom na severovýchod pozdĺž hraníc zo slovenskom |
6 |
Najhornatejší štát v EU, Nemá ani jednu nížinu |
| 7 |
Dunaj, Tisa, Balatón - jazero |
7 |
Vyše 2000 jazier, dostatok zrážok, v zime je to sneh, najdlhšia rieka Rýn |
| 8 |
Pestovanie pšenice, kukurice, teplomilná zelenina, ovocie a vinice Chov ošípaných a hydiny NS-PRIEM: bauxit,Najdôležitejšie strojárstvo-dopravné prostriedky-budapešťChem.priem.-spracuváva ropu a zemný plyn Potravinársky |
8 |
Prevláda živ. výroba najmä chov dobytka na mlieko.Najviac sa pestujú obilniny,zemiaky a cukrová repa lesy sa nesmú rúbať,lebo sú zákonom chránené |
| 9 |
Budapešť-2,1mil..Miškolc,Debrecen,Pécs,Tretina obyv. žije v Budapešti, počet obyv. klesá |
9 |
Zurich(360),Ženeva-spolkový štát, patrí k neutrálnym štátom |
|
1 2 |
20 273 km2 |
|
| 3 |
2,1 miliónov obyvateľov |
|
| 4 |
Ljubljana |
|
| 5 |
Vnútrozemná ovplyvňuje Stredozemné more |
|
| 6 |
Tretí najlesnatejší štát v Európe. Rozmanitý povrch: na západe Alpy, na juhu Jadranské more |
|
| 7 |
Mnoho riek a jazier hlavne pri pohoriach. |
|
| 8 |
Prevláda živ. výroba najmä chov dobytka na mlieko. Najviac sa pestujú obilniny, zemiaky a cukrová repa. |
|
| 9 |
Novo Mesto- najväčšie mesto v Jugovzhodna Slovenija |
|
Legenda:
1.Prvý riadok je názov štátu
2.Druhý riadok je rozloha štátu
3.Tretí riadok je počet obyvateľov v štáte
4.Štvrtý riadok je hlavné mesto štátu
5.Piaty riadok je poloha štátu
6.Šiesty riadok je povrch štátu
7.Siedmy riadok je vodstvo štátu(v niektorých prípadoch aj druhy pôdy, ktoré sa vyskytujú v štáte)
8.ôsmi riadok je čo sa pestuje, čo sa chová, hospodárstvo, priemysel a nerastné suroviny
9.Deviaty
riadok sú
veľkomestá štátu
10.Desiaty riadok je
podnebie
štátu
11.Jedenásty riadok je doprava štátu
|
©2007,Erik Plachý |